lulla

Mám červené oči od monitora plné unavených sĺz, ktoré si prerazia cestičku preliatím na hladké líce, aby sa ponáhľali dolu k zemi.

Spíš. Nežne ťa prikryjem dekou, aby ti u mňa bolo vžy teplo. Ty si tiež dieťa s večným letom v srdci, treba ho chrániť.

Ako vetrova milenka som sa naučila stať sa dokonalým preludom.

Čím viac zblúdených pohľadov človek nazbiera, tým je viac sexy?

Som ako pštros. Keď sa bojím, skryjem hlavu. No nie do piesku. Do obláčika. Nečudujte sa preto, že chodím s hlavou v oblakoch.

Sparnú večernú tmu pretínali ostré biele blesky a nechávali za sebou žiarivé sekundové ihly.

Práve som snívala o sklenom pohári s tekutými bublinkami, keď si ku mne prisadlo leto.

Prskajúca voda z fontán z času na čas pokropí sediacich na terase pred podnikmi. Iba lipa sa nedá zmiasť a kvitne si svojou typickou sladkosťou.

Nedeľný večer vplával na balkón s okrúhlym matným svetlom príjemných odtieňov v hmlistom závoji.

Rozrástli sa mi vlasy. Popreskakujem všetky nízke prekážky a budem cválať ďalej.

Májová vlaha spôsobuje rast. Chrumkavej zeleniny.

Po centre sa prechádzala pani so žltým dáždnikom. Nepršalo a nesvietilo slnko.

Obvyklá ranná recitácia ódy na radosť vtáčích podokenných umelcov ma uviedla do tohto dňa.

Zasadila som semiačka citov. Prvá vyklíčila láska.

Pootvárajte všetky okná dokorán, nech prúdiaci vzduch donesie niečo dobré, pretože v takýto deň nemôže byť vo vzduchu nič iné, ako dobré.

Mesiac jarných medzipohlavých citov mi ponúka množstvo sezónnych činností a povinností, ktoré sa nedajú odložiť.

Neprezváňajte ma z neznámych čísiel, lebo Vám nezavolám späť.

Bola som práve niekde na rozhraní neba a pekla, tam, kde zrkadlá rozprávajú o zajtrajšku a netopiere spievajú uspávanku na dobrú noc, keď som stretla drobné dievčatko.

prúdom sprchových kvapiek