Divoké vlčie maky sa zasmejú jarným prehánkam, ani pastierska kapsička neurobí krok nabok, aby sa ukryla pod prevísajúci balkón prvého podlažia. Huňatá zeleň kráča aj popri rieke.
Posledné obdobie som sa premenila na stenu, neprepúšťajúcu nárazy a strely. Len srdce občas zadunelo a buchot sa niesol na konček postavy. Čas hrá pre aj proti. Kolenačky som hľadala stratené ilúzie a do krabice od monitora ukladala kôpku pestrofarebných zážitkov.
Typicky zamyslená na rozhraní obeda a večere veziem sa na schodoch v nákupnom dome, keď sa pani predo mnou zvrtne:"Prosím vás, kde majú topánky?" Takmer zabudla vystúpiť a spadla, ale v poslednej chvíli, okamžiku vystierajúcej sa mojej paže ukazujúc smer si spomenula:"Aha, tu."
Komentáre
Pekne
Len neviem preco ma nutia stale nieco ratat, ked sa mi vobec nechce, len preto aby som administratorom urobil po voli a mohol odoslat tento kratky pozdrav. :-(
nie je to lahke
pstierska kapsicka a spev vtakov nas nedokazu utesit.