lulla

Minule mi chutilo leto, dnes mi chutí jeseň. Stále ma dojímajú hmlisté rána a nežne padajúce listy zo stromov.

z farebných dní...

Chodiť po uliciach je tak nebezpečné - na všetkých stranách zavadíte očami o pestré, vyletnené telá...

Perličky voňavky sa rozprskovali vo vzduchu tesne nad pokožkou zápästia a kropili ho príťažlivosťou.

Mám toľko otázok a odpovedí a ty tu nie si...

Milujem život. Som na ňom úplne závislá. Vy nie?

Býva obdobie, keď všetci známi mlčia. A potom sa to zrazu zmení...

Skvelé sú chvíle, keď tiahnem proti rozvírenému prúdu rieky...

Počas splavu nezastaviteľných zúrivo cválajúcich dní mi unikli lahôdky v podobe vašich blogopríspevkov.

Zdá sa, že jar sa dostala aj k nám. Je to vidieť na mužoch. Správajú sa besne. A ženy sa už obliekajú do nadkolenných sukní.

Predbiehajúce a tlačiace sa úvahy mi pošliapali spomienky.

Zabúdam na zážitky, tváre sa obaľujú do fólie nepoznania. Zostávajú len dojmy z jednotlivých situácií. Svetlé a tmavé body na obrazovke života.

Teším sa, že som vás tu všetkých stretla a že tých, ktorí sa na blog vracajú, môžem virtuálne stretávať aj naďalej. Ostatných budem zase stretávať vo svojich spomienkach.

Tak, ako sa páchateľ vracia na miesto (zlo)činu, ja prichádzam späť na blog, aby som vyvádzala, predvádzala sa a navádzala vás na...