lulla

Pár stratených oblakov oblapilo vysielaciu vežu.

Ja áno!

Iba nedávno som vošla do domového vchodu so zvláštnym pocitom. Chcela som vybrať poštu zo schránky. Otvorila som plechové dvierka a pozerala, čo to na nich visí. To pavúčik sa veselo hojdal. Aj na mňa žmurkol.

Večerný vietor si píska utorkovú melódiu.

Roztúlané večery mi zodrali šnúrky v topánkach. A ja sa teraz kvôli tomu vpíjam do vlhkého ostrého dažďa.

Mobil sa vrtí, intenzívne vyzváňa neznámym číslom vo večernej hodine.

Melancholické večery uplynulého týždňa odplávali so splnom mesiaca.

Niekedy po kvapkách prilievaš do môjho pohára trpezlivosti, inokedy aj po hrnčekoch... Občas sa stane, že z neho odleješ, aby náhodou nepretiekol. Alebo vŕtaš dierku, ktorou by obsah odtiekol. Prečo mi radšej nepovieš, že ti na mne záleží?

Toto leto mi zamiešalo karty niekoľkokrát po sebe tak dokonale, že som si ani nevšimla, kde sa stratilo spolu s esom. Zanechalo mi niečo úplne iné, ako sa pôvodne zdalo.

Životom opojená, znovu a znovu sa zaľúbim do tak podstatných maličkostí. Láska na prvý pohľad zase boduje.

Rutinné opakovanie každodenných starostí by malo prispieť k ich ľahšiemu zvládnutiu, či nie?

Balkónová levanduľa pozerá na ihriskovú mládež udierajúcu do lopty.

Vyhladnutý vrabčiak skáče na terase pod stolom trojhviezdičkového hotela a hľadá, či mu hostia niečo nenechali.

(dcéry o otcoch)

Našťastie som dosť malá na to, aby som mohla robiť všetko a dosť veľká na to, aby som všetko nerobila.

Nášmu bytovému domu z betónových panelov vládne nespokojnosť.

na rozhraní spokojnosťou overeného a lákavého nevyskúšaného...