lulla

Nikto mi nepovedal, že z ranných oblakov nad mestom sa spustia kvapky. Tak nečakané, ako smrť, ktorá búchala na plechovú strechu domu smútku, ukrývajúceho kvetnatú rozlúčku. Dychová hudba sa niesla po dláždenom chodníku takmer k miestu, kde sa pod hlinou uložil aj rozplývajúci dym z kadidla. Zablatená tráva obstúpila spomienky. Všetky dobiedzajúce hlasy nakoniec stíchli.