Ty, posledný virtuálny priateľ, odpovieš na úsmev úsmevom.
Si. Tam niekde na druhom konci pripojenia sa na mňa pozeráš. Lepšie si ma obzri a zbadáš, že pred klopkaním mojich opätkov uskakujú jašterice vyhrievajúce sa na teplom chodníku neďaleko rieky. Dekolt vybozkávaný májovým vánkom, ramená hladené lupeňmi stromov. Betónové paneláky splývajúce na horizonte s rakúskou krajinou. A plné lavičky, ktoré na seba zaľúbene žmurkajú. Čím viac svetla na nich ostáva ležať, tým viac sa poddávam volaniu divočiny a častejšie opúšťam virtuálny svet.
Nedokončený
15.05.2006 15:01:08
Zasadila som semiačka citov. Prvá vyklíčila láska.
Komentáre
lu
Viem, ako vyzeraju tie panelaky!
lulla,
:-)
čvi: mala si pravdu, fakt je to víla :-)
lulla, bacha
je to vila
zda sa mi, ze