Volalo sa Lunetta. Oslovila ma hneď pri príchode: "Mami, vyjde zajtra slniečko?"
Pomyslela som si, že malá si ma pomýlila, ale ona neodbytne zopakovala: "Ty si moja mamička. Povedz, vyjde zajtra slnko?"
Až som sa zahanbila: "Samozrejme, že vyjde, prečo?"
"Lebo ak sa tak stane, v škole nás budú učiť, že láska bolí."
"Bojíš sa lásky, maličká?"
"Nebojím sa bolesti. Nebojím sa, že zo mňa bude včela, ktorá bodne a umrie."
V tej chvíli sa mi zalesklo v očiach dojatie. Vzala som Lunettu za ruku a kráčali sme k východu.
Pred východom
22.04.2006 12:26:17
Bola som práve niekde na rozhraní neba a pekla, tam, kde zrkadlá rozprávajú o zajtrajšku a netopiere spievajú uspávanku na dobrú noc, keď som stretla drobné dievčatko.
Komentáre
fuuuha!
krasne, lulla
lullita, akýmže to podivuhodným svetom
ja som to hovorila
lulla
lulla,
Na rozhrani dna...
http://www.akordy.sk/piesen.ltc?interpret=242&piesen=5230
V nej je vsak chlapec... :)
Obzvlast nezne citanie...
:))
danuwaanalihi - ta pesnicka je krasna
ja nemám slov
...
bla bla
som zvedavy
bla bla nepochopil
mas