lulla

Môj osemročný kamarát posiela spolužiačke emaily. Elektrikár pri svojej práci používa PDA. Žijeme v elektronickej dobe.

Na kríčkoch trniek vypukli drobné guľôčky. O pár dní rozkvitú tisíce rozvoniavajúcich bielych kvietkov.

Spomínaš si na včerajšiu pohodu? Prechádzali sme sa po nábreží. Keby chodník viedol ďalej, kráčali by sme k západu slnka.

Čo by sme robili s časom, ktorý denne strácame pri neustálom kontrolovaní displeja telefónu, hodiniek, prichádzajúcich emailov, icq správ, komentárov v blogu,... ?

Podvečerné pondelkové prítmie mi navodilo atmosféru pokojného posedenia.

Som rada, že čítaš tento článok. Nedávno sa mi o Tebe snívalo. A nedá sa len tak ľahko zabudnúť na to, ako vyvádzaš v mojom sne.

sa ešte nestalo mojím domovom

Keď mi na rameno zosadne spustený prameň vlasov, z izby začnem vyháňať neviditeľných otravných neprajníkov.

Keď mi to tvrdí moja vlastná sestra, s ktorou som vyrastala v jednej izbe, musí na tom niečo byť.

Keď spomienky sú ozdobené slaným pieskom a nadýchané horským vzduchom, roky sa niečo naučili, city rozkvitli a mnohé hmotné veci sa opotrebovali, viem, že bolo dobre.

Keď príde zima a má dostatok tmy na rozdávanie plným priehrštím, zistím, že mi chýba...

Traumatizovaná novoročnými prianiami sa začínam spamätávať. A keďže sa neviem rozhodnúť, či sneží alebo popŕcha, neotvorím dáždnik.

ako nás prekabátila mačka