Na tanieri zostali posledné omrvinky zo včerajšieho koláča. Pridané letné plody mi pripadali neskutočné na pozadí jesenných farieb. Tak ako vyľudnené mesto. Chlad a prázdniny vytlačili obvyklý ruch.
Mnoho náhrobných kameňov bolo predchádzajúce dni miestom pátrania po spomienkach. Tie moje tentokrát ostali neodkryté. Dala som prednosť návšteve bratislavskej lanovky. Hompáľajúc sa v konároch stromov, čelila som otázke: "Čo keby sa lano teraz roztrhlo?"
"Tiež som na to myslela. Čo by sa stalo? No spadli by sme dolu. Ale aspoň chvíľu by sme leteli... Aj keď by som určite pre takýto zážitok uprednostnila Lomnický Štít pred bratislavskými Malými Karpatmi."
Komentáre
pavuk
plynie
zhora
nadol
a visi
na vlasku
...
Nad tulakmi drzia straz...
gx
danuwaanalihi
... Tak leť aj keď nevyhráš :))
lulla
gx
lulla
Spomienka vo vete
teplo chcela doniest.
Posledne kusky sa rozleteli,
oci vsak spocinuli na farbach odpocivajucich.
Tento rok je podla maleho najkrajsi.
Dozrievanie uzasnym sa stalo.
Budeme aj mi tam osumeli a pritom krasni?
Spomenies si potom lulka na trhajuce sa lano?
Ci lano nebude z lanovky?
Spriadaj lulka, vi.