lulla

ktorý chlap sa vo vás môže vyznať?

...ze vsetci co vravia, ze nechcu zranit nakoniec zranuju....

tomu sa nevyhnes... zranis, akokolvek nechces

ale rozdiel je v tom, ci ta to trapi, alebo nie, ci si si toho vobec vedomy

Nechapem o com si pisala... Nechapem koho nechces zranit... Kam ste chodievali???... Vsetko je v tom clanku dost pomotane, ale asi si to tak aj chcela...

je to citit aj na koleji. Kedysi davno, ked som bol prvak, nemali este pocitac uplne vsetci. A vecer, kazdy vecer o 20:45 vypadaval prud. Sedeli sme pri sviecke na chodbe, hrali na gitaru, popijali nejake radioaktivne vino, co ktosi objavil u seba v chladnicke. Z casu na cas zvykli byt aj chodbovice. Kupil sa sud piva, alebo sme urobili svarak pred vianocami. Tomu seckemu je dnes amen. Mame pocitace, icq, chaty, hry. A prud? Ten ide vzdy.

(to o tom zranovani) - ako obycajny alibizmus. dobre vies ze zranis, zranujes, mozno ta to aj trapi a napriek tomu vravis, ze nechces... mne to pride jednoduchsie. jednoducho nezranuj ;))) nie je to az taky problem. urob rozhodnutie a stoj si za nim. to nemoze zranit. zranit moze neistota. neisty postoj a nedostatok odvahy rozhodnutie spravit. casto mi to tak pripada...

vies... spravit rozhodnutie a stat za nim nie je vsetko, lebo rozhodnutie sa na zaklade skusenosti a okolnosti po urcitej dobe moze prehodnotit

Neistota zranuje asi najviac. Kazdy ma pravo menit rozhodnutia, ale ak nechce zranovat viac ako je nutne, treba dat zmenu postoja na vedomie.

si pise so spoluziackou sms (a to su ine pocty, ako tie moje ...:-)) ale pozivne je to, ze sa aj pravidelne (mimo povinnej skoly) stretavaju, je ich viac a jar im v tom naramne praje. V tomto pripade vidim, ze to nie je az take marne.

Zranujeme aj ked nechceme a neuvedomujeme si to. A ked z trucu a nenavisti chceme zranit, tak vacsinou len sami seba.

neistota zranuje vo vztahu dvoch ludi, to ano... ale kedy mas stopercentnu istotu? ja ju nemam...
a zatial svoj postoj nemenim, takze nemam dat komu na vedomie, ked zmenim, dam

bowden, zranujeme niekedy, ked si to neuvedomujeme... a ked to potom zistime, mrzi nas to..
a mas pravdu v tom, ze ti, co zranuju z trucu a nenavisti, budu zraneni

aj preto, že je to jediné správne rozhodnutie ... nie vyslovene zraniť, ale nutnosť urobiť ten krok, ktorý zraní ... a niekedy sa môžeme rozhodnúť akokoľvek a aj tak niekoho zraníme...

diiik, presne to som mala na mysli

este jeden... zranovanie... zrani nas len ak nedostavame co chceme. boli nas ak mame co sme chceli a nevieme co si s tym pocat... Je toho kopec. Nezranit znamena dat najavo svoj postoj a stat si za nim. To ze sa s tym niekto druhy nedokaze zmierit uz ide tak trochu mimo nas. Nikto z nas nie je povinny robit veci ktore neciti alebo ktore su proti jeho presvedceniu. Ked niekto ale nedokaze dat najavo to, co vlastne chce. Ked nas nechava v neistote vtedy by som to nazval zranovanim. Zranovanim ktoremu sa dalo vyhnut vyjadrenim svojho postoja na zaciatku a pri jeho zmene neotalat... A nejde len o vztahy. Ide aj o uplne bezne veci.

teraz ta trosku chytim za slovo:
"zrani nas len ak nedostavame co chceme"
"Nezranit znamena dat najavo svoj postoj a stat si za nim. To ze sa s tym niekto druhy nedokaze zmierit uz ide tak trochu mimo nas."
- lenze ked dame najavo svoj postoj, na zaklade ktoreho ten druhy nedostava, co by chcel, tym ho zranime, nie?

chytaj si ma za co chces mila lullka. hehe :-)))

tak skusim este raz a pomalsie. a vlastne tvojimi slovami:

Stastie sa da najst v akceptacii veci takych ake su. Ak mozem veci menit, tak ich zmenim, ale ak nie, tak trapenim sa nad tym, sa nezmenia, jedine co dosiahnem je vlastna bolest.

Tak to by si mali zapamatat ti, co su akoze ZRANENI. Akceptovat veci, take ake su a netuzit po tom co nemozu mat. V tom je to stastie... ;-)

dobre, tak ta budem chytat :)

pouzite slova neboli sice moje, to som nahodou vcera citala, ale nevadi, lebo tak nejak to je
a ked sme uz pri citatoch, jeden sa hodi:
"Pretože sa nemôže stať to, čo chceš, chci to, čo môžeš..."
Afer Publius Terentius