lulla

Došla mi baterka, ale melódia v ušiach sa nestratila, sprevádza ma celú cestu. V jasnej tme plnej hviezd počuť smiech kráčajúcich. Prechádzajú sa po svete s nálepkou na čele VINNÝ.

Zreničky oblepené zrnami piesku upieram do diaľky. Slabosťou spútaná, zaostrím na cieľ pred sebou - horu so zasneženým vrcholom. Kým ho dosiahnem, možno už bude jar a sneh dávno stečie dolinou.

Láska, nebudem s tebou bojovať, lebo aj vtedy, keď vyhrám, prehrám.

Keď som spočítala sto snehuliakov na darčekovom baliacom papieri, zatúžila som po odtlačkoch tvojho vlhkého dychu na mojom ramene.

Lesklé drevo a citrónová stena podčiarkuje dôležitosť víkendu. Uchlipni si aj ty dúšok z pohára veselosti, aby sme sa zasmiali rovnakým tónom.

Na končekoch mihalníc mi visia čierne kvapky tak ťažké, že zatvárajú viečka.

Dvere na byte nie sú ešte poriadne privreté a na mne zostali už len posledné kusy oblečenia.

Akú dlhú vnútornú cestu mám ešte pred sebou, kým dosiahnem zmierenie?

Zrniečka prachu usadené na skle balkónového okna odrážajú prvé lúče vychádzajúceho slnka na biele obláčiky rozpité na oblohe, presvitajúce spoza ramena žeriava.

Ako vetrova milenka som sa naučila stať sa dokonalým preludom.

Som ako pštros. Keď sa bojím, skryjem hlavu. No nie do piesku. Do obláčika. Nečudujte sa preto, že chodím s hlavou v oblakoch.

Sparnú večernú tmu pretínali ostré biele blesky a nechávali za sebou žiarivé sekundové ihly.

Rozrástli sa mi vlasy. Popreskakujem všetky nízke prekážky a budem cválať ďalej.

Mesiac jarných medzipohlavých citov mi ponúka množstvo sezónnych činností a povinností, ktoré sa nedajú odložiť.

Neprezváňajte ma z neznámych čísiel, lebo Vám nezavolám späť.

Bola som práve niekde na rozhraní neba a pekla, tam, kde zrkadlá rozprávajú o zajtrajšku a netopiere spievajú uspávanku na dobrú noc, keď som stretla drobné dievčatko.

Zvončekové kvietky zlatého dažďa, ale aj iné kry či bielokvitnúce stromy sa už premávajú po okolí.

Každá žena je úžasná, každý muž je jedinečný.