lulla

Rozumiem tvojej bolesti. Okrem nej nás spája ešte pár kamarátov a rozhovorov, ale nič viac.

Zakrútená v deke píšem na perník čokoládové vyznania. Mojím spoločníkom je prizvaný čaj. Nenahraditeľný vo svojej trpezlivosti, mlčanlivosti, ochote povzbudiť a zahriať, navodiť spomienku bylinnej letnej lúky, či predstavu exotických krajín.
Možno si ma raz aj ty získaš objatím úprimnými láskavými slovami. A keď pocítim početný prísun elektrónov, pevne si priviniem túto chvíľu pod deku.

Zatiaľ má všetko svoje dočasné miesto. Kocková sviečka aj darovaná makovica. Ale zmena sa blíži...