lulla

Niektoré ráno sa vytiahla spoza obzoru dúha. Akoby chcela ukázať, že netreba ľutovať za farbami jesene.

Milujem život. Som na ňom úplne závislá. Vy nie?

Roztúlané večery mi zodrali šnúrky v topánkach. A ja sa teraz kvôli tomu vpíjam do vlhkého ostrého dažďa.

Býva obdobie, keď všetci známi mlčia. A potom sa to zrazu zmení...

Mobil sa vrtí, intenzívne vyzváňa neznámym číslom vo večernej hodine.

Melancholické večery uplynulého týždňa odplávali so splnom mesiaca.

Niekedy po kvapkách prilievaš do môjho pohára trpezlivosti, inokedy aj po hrnčekoch... Občas sa stane, že z neho odleješ, aby náhodou nepretiekol. Alebo vŕtaš dierku, ktorou by obsah odtiekol. Prečo mi radšej nepovieš, že ti na mne záleží?

Skvelé sú chvíle, keď tiahnem proti rozvírenému prúdu rieky...

Starší pán v kabáte s dáždnikom a kyticou oranžových ľalií stojí pod oknom a čaká. Zatiaľ sa dočkal len môjho okoloidúceho úsmevu, ale verím, že sa dočká očakávanej tváre z horného okna.

Toto leto mi zamiešalo karty niekoľkokrát po sebe tak dokonale, že som si ani nevšimla, kde sa stratilo spolu s esom. Zanechalo mi niečo úplne iné, ako sa pôvodne zdalo.

Keď sa pozriem von oknom, zvlnená hora dozerá na bielu sídliskovú loptu pobehujúcu po asfaltovom ihrisku. A ty čo vidíš, keď sa pozrieš von oknom?

Ranné zore mi predostiera pod nohy ružový koberec, po ktorom sa tak mäkko kráča. Všetko je veselé, iba prikrčené vrabčiatko sa trasie v šľapaji vyschnutého blata.

Životom opojená, znovu a znovu sa zaľúbim do tak podstatných maličkostí. Láska na prvý pohľad zase boduje.

Už je po čerešniach, no úsmev zostáva v móde.

Utekala som pred tečúcim časom okolo celého sídliska, ale nafukovací čln nikde nemali.

Rutinné opakovanie každodenných starostí by malo prispieť k ich ľahšiemu zvládnutiu, či nie?

Musím si dávať pozor na to, čo hovorím, lebo sa to môže objaviť na internete a prečíta si to veľa ľudí.

Počas splavu nezastaviteľných zúrivo cválajúcich dní mi unikli lahôdky v podobe vašich blogopríspevkov.