lulla

Ráno vtrhol do mojej postele s obrovskou radosťou. Ozdobil mi lýtko škrabancom od jeho pazúrika a ňufáčikom neúnavne vŕtal do dlane. Na odhalenej pokožke zanechával uslinené bozky.
Čerstvo prebudená som vybehla do záhrady. Lícami som rozrážala ostrý vzduch naplnený rannou vlhkosťou z námrazy, spestrený vtáčim vyspevovaním. Rezal hlboko. Konečne som cítila, že dýcham. Vôňa rána ostávala sedieť na nose, rieka s rybármi na brehu sa v diaľke strácala pod zasneženými kopcami.
Užívala som si trávy, lásky a kvetov, až mi začerneli prsty od púpavového mlieka, keď som zbierala žlté hlavičky.

Z idyly ma vytrhol hlas:
- Dobrý deň, dnes mám šťastie.
- Prečo?
- Lebo som našiel desaťhaliernik.
- To je šťastie? Veď už neplatí.
- Práve preto, ten sa dnes len tak ľahko nenájde.

Obohatená týmto zážitkom som pokračovala v obdivovaní jari, kým ma nezahnalo šero. Do noci potom pozeral iba svietiaci slimáčik.