Turisti s veľkými batomi si natierajú paštétu na chlieb na lavičke kamenného námestia s mnohými zvedavými oknami. My sme to robievali pred stanom v divokej prírode.
Dlhšiu chvíľu bola u mňa sestra. Ale tiež zaplatila. Daň za spoločenstvo. Jedného dňa zatúžila po šálke kávy vychlipkanej v záhrade. Bez ľudských svedkov. S tichom trávy. Bez neustálej zmyslovej komunikácie s človečenstvom, ktorá tak rozptyľuje sústredenú unavenú myseľ.
V hovoriacej záhrade
14.09.2007 05:00:00
Starší pán v kabáte s dáždnikom a kyticou oranžových ľalií stojí pod oknom a čaká. Zatiaľ sa dočkal len môjho okoloidúceho úsmevu, ale verím, že sa dočká očakávanej tváre z horného okna.
Komentáre
škoda,že leto končí ..
tak
ess