lulla

Chumáčiky vlny na viečkach, v rukách chumáčiky vlny a prsia v chumáčikoch vlny. Biele ovečky na uspávanie prinášajú sny až do postele.

Pán vstupujúci do autobusu si práve pripravoval lístok na označenie, keď mu ho prievan vyfúkol z ruky a on sa švihom zohol, aby ho zodvihol. Muž stojaci pri okne sa strhol. Ruka, ktorá sa zjavila medzi jeho mierne rozkročenými nohami, však mala namierené k podlahe, na ktorej sa belel cestovný lístok...

na rozhraní spokojnosťou overeného a lákavého nevyskúšaného...

Z času na čas sa ponáram do poriadne presolenej vody. Aby som sa nadľahčila svoje telo, aj ťaživé myšlienky.

Na vrchole siluety vlnitej krajiny bije do očí zrúcanina hradu. Ako pozvánky na poslednú prehliadku sa kotúľajú kamene z kopca upadajúceho do zabudnutia.

Poznám ju celkom dobre. Tvrdohlavá žena rovnomernej postavy s pevnou vôľou. Polodlhé vlnité vlasy sa jej pohojdávajú okolo drobnej tváre. Každé ráno po zobudení naštartuje svoj kávový rituál. Neodolateľnú vôňu vdychuje s nosom takmer nalepeným na hnedú hladinu, dokonca občas končekom rozčerí jej stabilitu.

Došla mi baterka, ale melódia v ušiach sa nestratila, sprevádza ma celú cestu. V jasnej tme plnej hviezd počuť smiech kráčajúcich. Prechádzajú sa po svete s nálepkou na čele VINNÝ.

Zreničky oblepené zrnami piesku upieram do diaľky. Slabosťou spútaná, zaostrím na cieľ pred sebou - horu so zasneženým vrcholom. Kým ho dosiahnem, možno už bude jar a sneh dávno stečie dolinou.

Teším sa, že som vás tu všetkých stretla a že tých, ktorí sa na blog vracajú, môžem virtuálne stretávať aj naďalej. Ostatných budem zase stretávať vo svojich spomienkach.