lulla

Aj v tento deň sa zobudila obvyklým spôsobom. Zalovila v šatníku, aby po krátkom uvažovaní vytiahla sivomodré šaty. Rada sa cíti žensky a dnes má predsa o dôvod viac.
Okolo nej sa pohybuje Melias. Spoločník a pomocník v domácnosti. Pochádza z tretieho vývojového stupňa robotických modelov jej laboratória. Odvážnym výskumom sa vedci dopracovali do štádia, ktoré mienila otestovať priamo u seba doma. Keď premýšľala nad menom pre túto bytosť, rozhodla sa pre mužské pohlavie z dôvodu veľmi neobvyklého - vraj nemôže dať ženské meno bytosti, ktorá nevie prejaviť city. Napriek tomu si Meliasa rýchlo obľúbila. Bola spokojná, že jej do ničoho nekecá a môže sa mu v kľude vyrozprávať, či vyplakať. Vždy ju doma verne čaká, nie je mrzutý, ani hrubý.
Opustila byt a v premiestňovacom module zamierila ku komplexu  budov svojej spoločnosti.  Na lesklom nápise LEI sa odrážali nakrčené šedé oblaky. Vystúpila na terasu pred hlavným vchodom. Cez žlté sklo sa zahľadela na čerstvé dažďové kvapky. Často sa pozerala na nebo, akoby tam bolo ukryté nejaké tajomstvo. Došlá správa - Madam, už sú tu - ju vrátila k povinnostiam. Klopanie vysokých opätkov sprevádzalo rázne kroky jej dlhých nôh až do salónika.
***
Sedeli sme v pohodlných kreslách s bežovým poťahom. Keď Melias doniesol silný čierny čaj, rozhovorila sa o nových talentoch, ktoré si zobrala pod krídla. Zanietenosť jej žiarila z podlhovastých mandľových očí a s materským úsmevom opisovala: "Clapec je starší, netreba zanedbať jeho prípravu, ale určite bude hviezdou. A dievčatko... úžasne milé," nachvíľu sa zasnene prerušila a azda zablúdila v mysli do svojho detstva, ale po nádychu pokračovala: "dievčatko ešte nie je tak vyhranené. Musíme byť opatrní, aby sa nevytvarovalo nešťastným smerom." Zmĺkla a ja som vedela, že musíme zmeniť tému, lebo minulosť zarosila jej pohľad naslano.
"Ozval sa ti v poslednej dobe ten tvoj pán občasník?"
"A vieš, že áno? Práve včera. Boli sme na káve. Veď ho poznáš, má obdobia, kedy človek netuší, či jeho zablúdené srdce bije. Potom ho niečo zlomí, možno si potrebuje nabiť energiu, no a vtedy si spomenie na mňa."
Veľmi dobre som jej rozumela, napriek tomu sa mi začal postupne vytrácať zvuk, po čase aj obraz.....
"Vstávaj moja, už je dosť hodín." Rozlepila som viečka iba preto, že ma dráždila vôňa maminho kakaa prúdiaca z kuchyne. Našla ma až pod perinou, tak som prekvapene vyskočila:  "Dnes je ten deň?  Mami  a ako tá madam vyzerá? Je taká dobrá, ako si ty?"