lulla

na rozhraní spokojnosťou overeného a lákavého nevyskúšaného...

Z času na čas sa ponáram do poriadne presolenej vody. Aby som sa nadľahčila svoje telo, aj ťaživé myšlienky.

Na vrchole siluety vlnitej krajiny bije do očí zrúcanina hradu. Ako pozvánky na poslednú prehliadku sa kotúľajú kamene z kopca upadajúceho do zabudnutia.

Poznám ju celkom dobre. Tvrdohlavá žena rovnomernej postavy s pevnou vôľou. Polodlhé vlnité vlasy sa jej pohojdávajú okolo drobnej tváre. Každé ráno po zobudení naštartuje svoj kávový rituál. Neodolateľnú vôňu vdychuje s nosom takmer nalepeným na hnedú hladinu, dokonca občas končekom rozčerí jej stabilitu.

Došla mi baterka, ale melódia v ušiach sa nestratila, sprevádza ma celú cestu. V jasnej tme plnej hviezd počuť smiech kráčajúcich. Prechádzajú sa po svete s nálepkou na čele VINNÝ.

Zreničky oblepené zrnami piesku upieram do diaľky. Slabosťou spútaná, zaostrím na cieľ pred sebou - horu so zasneženým vrcholom. Kým ho dosiahnem, možno už bude jar a sneh dávno stečie dolinou.

Teším sa, že som vás tu všetkých stretla a že tých, ktorí sa na blog vracajú, môžem virtuálne stretávať aj naďalej. Ostatných budem zase stretávať vo svojich spomienkach.

Láska, nebudem s tebou bojovať, lebo aj vtedy, keď vyhrám, prehrám.

Keď som spočítala sto snehuliakov na darčekovom baliacom papieri, zatúžila som po odtlačkoch tvojho vlhkého dychu na mojom ramene.

Do očí mi vrážajú zrniečka pary, ktorú radostne vyfukujem pred seba. Zaneprázdnená svojim dychom takmer skočím na holuba ďobkajúceho zvratky testovača vianočných trhov.

Lačné slnko dráždilo čierne vtáky porozkladané na holých konároch šedivých stromov, ktoré sa prizerali na tajnostkársky úsmev.

Stánky na námestí, rozveselené z vianočnej medoviny, podupkávajú čakajúc na svojich zákazníkov.

Piatkové šero ako neomylný sprievodca prilepený na pneumatiky nás viedol svojou cestou. Za povzbudení nárazového vetra sme dosiahli územie borovíc Márie Terézie. Vysoko nad poliami sa vznášalo svetlo z kostola.

Lesklé drevo a citrónová stena podčiarkuje dôležitosť víkendu. Uchlipni si aj ty dúšok z pohára veselosti, aby sme sa zasmiali rovnakým tónom.

Ako rada čítam tie texty, pri ktorých zhlboka dýcham, alebo mi úplne zoberú dych.

Na končekoch mihalníc mi visia čierne kvapky tak ťažké, že zatvárajú viečka.

Čo je to čakanie na mieste, kde zastal čas, oproti výkrikom v boji?