Nevnímam Tvoju prítomnosť. Úplne som na Teba zabudla. Ale Ty si nezabudol na mňa: "Na čo tak uprene hľadíš?"
"Počítam, koľko hviezd sa vmestí do môjho okna."
"Veľa."
"Ja viem," odpovedám sklamane, no Ty si to nevšímaš a ospalo prehodíš:"Už je neskoro."
"Ešte nie som unavená," odpovedám nespúšťajúc zrak z jasnej oblohy. "Každá hviezda je umelec. Na neviditeľnú notovú osnovu zaznamenávajú svoje árie. Na nekonečnom plátne maľujú svoje žiarivé obrazy." Otočím sa k Tebe a pozerám priamo do Tvojich vyblednutých očí:" Kto sme my? Myslíš, že máme hore svoje hviezdy?"
< predchádzajúci (Sladke a detske)
(Sirius) nasledujúci >
Komentáre