lulla

Sobotné večerné posedenie s priateľmi zanechalo dojem pohody. Dokonca ani pešia cesta nadránom nebola taká náročná, ako by sa zdalo. V utíchajúcom meste plnom slimákov s ulitami bolo niečo počuť.  To ježko zašuchotal svojimi pichliačmi v tme sídliska a rozbehol sa do kríkov. 

Asi po štyridsiatich hodinách sa spustil lejak. Ukrutná búrka, ktorú môže človek len obdivovať, lebo voči jej vláde je bezmocný. Vysielač Kamzík nebolo vidno. Na jeho mieste nad obzorom sa však rozpútalo iné vysielanie - šľahajúce blesky osvetľujúce zatemnené mesto sprevádzané rytmom bubnujúcej vody. Krajina na nepoznanie, kde sa šedivé domy strácajú z dohľadu, autá sa menia na člny a vzduch je tak nasiaknutý vodou, že sa zdá byť kvapalný.
V tejto atmosfére som sa pri zapaľovaní plameňov na guľatých olejových lampách cítila ako čarodejnica. Určite som omylom vyriekla akési zlé zaklínadlo, keď ma nasledujúci deň čosi veľmi nahnevalo. Radšej som svoju zlosť nechala vyšumieť a tú trochu, čo zostala, utopím vo vodnej nádrži.