lulla

Po tme sa ťažšie vstáva. Už nezostala ani stopa po gaštanoch, ktoré som večer piekla. Krásne teplučké som ich vylupovala z hnedej kôrky ako veverička. Lúskanie ma upokojuje. Tak ako chrumkanie.

Žiarovka prenikavo zažmurkala svojim každodenným žmurkom v čase, keď robotníci pripojili svoje nástroje. V električke ma zozadu niekto objal. Otočila som sa, nikto tam nestál, iba môj odraz v zarosenom okne, presne ako včera v kúpeľni. Kvapky rosy mám aj na lícach pod očami. Prečo si vlastne dávame sľuby, ktoré nesplníme?

Povetrie je plné štipľavého smradu. Vôbec sa nedá dýchať. Asi sa udusím. Dnes je zamračené a ani mesiac nerozhrnie oblaky, aby mi dal pusu na dobrú noc.