lulla

Tam hore, odkiaľ je výhľad na celý šíry kraj a po načiahnutí ruky sa dá dotknúť slnečnej oblohy. Môžete sa nechať viezť sedačkou zavesenou na lane, ktorú pohojdáva vietor nad údolím aj vrcholcami zvyšných smrekov nezasiahnutých víchricou, ale neodolávajúcich lišajom. Komu býva zle, mal by si dať pozor, lebo dvíhanie žalúdka rozosmeje len silné nátury. Ľadový vzduch sa štipľavo zarezáva do dýchacej sústavy. O chvíľu už bolesť necítiť. Len radosť z nádychov.

Na samotnom vrchole zabojujem so severákom a rozhliadnem sa. Z očí mi vyletia slzy a ja neviem, či od zimy, slnka, alebo dojatia z nádhery, ktorú vidím. Vrhnem sa priamo dolu kopcom. V rýchlosti si premeriavam terén, pohľadom popredu skúmam každú nerovnosť. Čím strmšie a rýchlejšie sa veziem, tým viac si uvedomujem každý jeden pohyb.
Svišťanie za chrbtom ma zo zvedavosti prinúti zastať. Lektor lyžiarskej školy si tiež vychutnáva svoju samostatnú jazdu. Radosť pozerať na tie ladné snehové krivky, ktoré za sebou zanecháva. Keď sa stratí z dohľadu, vyberiem sa nasledovať jeho oblúčiky až k zotmeniu.