lulla

Som neschopná - prebehne mi mysľou. Spočiatku to nie je také zlé. Niečo sa mi nepodarilo a vo mne sa objaví malá výčitka. Nechcem si ju všímať, no tisne sa mi pred oči a každou pokazenou situáciou narastá.

Neboj sa, každý má zlý deň.... snažím sa ukľudniť a nadobudnúť svoju rovnováhu, ale už je neskoro. Som úplne neschopná - hučí mi v hlave.  V spomienkach sa mi vynoria všetky situácie, ktoré som nezvládla a bola som nemožná. Objavím v sebe tie najhoršie zákutia mojej neschopnosti. Porovnávaním s ostatnými (všetci mi vtedy pripadajú dokonalí) tento pocit len stupňujem a je mi z toho do plaču. Nado mnou  sa hojdá transparent - som tak neschopná.

A viete, čo mi vtedy pomôže?

Presvedčím sa, že v každom človeku je niečo dobré, potrebné a dôležité. Že každý niečo ovplyvňuje a je prínosom. Že aj ja som schopná urobiť niečo milé, potešujúce a mám silu pokračovať v zlepšovaní...