lulla

Až raz budeš po mne túžiť, zapozeráš sa do ružového neba tesne pred východom slnka a ja si potom trúfnem ukázať ti oblý mesiac, ktorý polnočným vánkom ofukuje pery.

Prekrásny ženský spev sa mi pohojdával v mysli, napriek tomu som vyzerala dosť zničená. Smiech spoza rohu sa bavil, ako som si nasadila nesprávnu hrošiu kožu. Možno raz zostanem stáť ako mohutný a pevný strom, živý s teplým vnútrom. Alebo sa zlejem na vodu, ktorá unikne zo zovretých dlaní a s ľahkosťou pláva v prehrmených búrkach.

Ja neviem ľúbiť - vypustili tvoje ústa. Odpoveďou zašumeli tajuplné bytosti vo večerných šatách, ktoré je cítiť na ušných lalôčkoch - láska je podstatou duše. Keď je husto, napi sa zo studne duševnej sily.