lulla

Keď som ráno vykročila do sviežeho vzduchu, celkom som sa potešila vďaka minulotýždňovému dažďu ešte zelenej, nevyschnutej tráve a stromom. Okolie porastené nebovomodrou čakankou vnášalo dojem akéhosi romantična. :)) Pred panelákom som pod borovicovým porastom zbadala slušne vyrastený hríb modrák. To, že som v hlavnom meste, mi pripomenula až pískajúca električka.

Pre rýchlejšie ubehnutie cesty som sa ponorila do nedeľných spomienok sprevádzaných vôňou pečeného kuraťa aj mojej kvetináčovej bazalky. Záver víkendu ma našiel pri vyrábaní strapcov na záves a pri čítaní prvých dvadsať strán linuxovej príručky v angličtine.

Zo zadumania mi k rýchlemu prebratiu pomohlo prudké trhnutie. Nič sa nestalo, pomaly ideme ďalej. A znovu, ďalšie šklbnutie. Napadlo mi, že vodič sa určite s niekým pohádal, alebo má zlý deň a teraz si to odnesieme my cestujúci. S okolitými trpiteľmi som okrem vydýchaného vzduchu v dopravnom prostriedku zdieľala aj konečné oznámenie, že električka sa pokazila a máme vystúpiť.

Nepotešená touto správou som naťahovala natrénované kroky na opätkoch po mačacích hlavách Hviezdoslavovho námestia. Nový týždeň sa začal.