lulla

Je to už rok, odkedy som vykročila na púť. Rok, čo chodím stále na toto miesto.
Občas sa stane, že neprichádzam sama. Niekoho stretnem a počas cesty sa tak rozprúdi naša debata, že si ani nestihnem uvedomiť, ako sme sa tu ocitli.
Keď vstupujem do miestnosti, rozhliadnem sa. Ale ešte predtým si všimnem, komu visí na vešiaku kabát, aby som dopredu vedela, kto dnes prišiel.
Zvykla som si na túto spoločnosť, na naše stretnutia a vzťahy. S radosťou prehodím s každým pár slov, dozviem sa novinky, prelistujem fotky. Niekedy si posedím pri šálke čaju, či kávy, inokedy iba narýchlo vypijem pohár minerálky a utekám preč. V tom zhone aj zabudnem vtisnúť rozlúčkový bozk na líce. No vy mi to dúfam prepáčite, veď zajtra sa opäť uvidíme.