lulla

Preciťujem každú kvapku, ktorá sa dotkne mojej pokožky. Milujem relaxačný účinok sprchy. Sledujem, ako po lesklom povrchu obkladu steká voda a rozmazáva môj odraz. Zastavím prítok, no klopkanie neutícha vďaka daždu, ozývajúcemu sa z plechového parapetu okna.

Na koži mi vyskočia príjemné zimomriavky. Zavinutá v červenej osuške pozerám na zarosené zrkadlo, kde sa objavilo Tvoje meno. Spomínam si na včerajšok: Z vetra som chytala zrniečka Tvojich slov. Kvitli gaštany, fialový orgován aj kosatce. Ich medová vôňa nám ochutila minerálku. Pamätáš, ako sme sa rozprávali o bublinkách? Sú ako deti, hravé a všetečné. Pretekajú sa, ktorá prvá dosiahne hladinu. Kĺzajú sa po stenách pohára čoraz rýchlejšie. Povedal si, že ich nemáš až tak rád, lebo Ti vždy narazia do nosa. Nad touto spomienkou sa pousmejem a uvedomím si, že mi chýba Tvoj úsmev. Zrkadlo už nie je zarosené a aj Tvoje meno zmizlo.

< predchádzajúci (Rano)

(Ironia) nasledujúci >