"Jéj, to je prekrásne!" Preruším Ťa a ukazujem na širokú lúku posiatu žltými slniečkami - púpavami, utopenými v pohojdávajúcej sa zelenej tráve. Uprostred stojí umelec pri stojane, na zemi má položenú krabicu so suchými pastelmi rôznych odtieňov farieb. Na nebovomodrý papier nanáša farebné škvrny. Svojim skúseným okom zachytáva obraz hôrnatej krajiny, zdobenej stromami strácajúcimi sa v diaľke.
Nestačíš sa čudovať, ako sa rozbehnem doprostred lúky. Sadnem si do trávy. Pohneš sa pomaly smerom ku mne: "Ty pletieš púpavový veniec?" Vezmeš mi ho z rúk a s úsmevom nasadíš na moje vlasy. Keď na Teba pozriem, rozosmejeme sa: " My sme ale blázni .... "
Medzitým sa okolo nás objavia ďalšie "deti". Veselý smiech a šantenie sa rozlieha medovovoňajúcim vzduchom. Ešte tu nie je máj, ale už klope na dvere. Cítiť to aj z tohto pastelového obrazu, ktorý vytvára umelec uprostred náhhernej krajiny.
< predchádzajúci (Princezna)
(Noc) nasledujúci >
Komentáre