Oslepená belobou kráčam známou trasou. Chôdza je príjemná, mäkká, ako keby som šla po lese. Vločky padajú veselo, pohojdávajúc sa zo strany na stranu.
Na piatom poschodí ruka v modrom tričku vyhadzuje nejakú dobrotu pre krúžiace holuby. Ich biele brušká sa tešia, že podrastú.
Sledujem okolie, neznámych aj známych, ktorých stretávam každé ráno. Nikto z nich mi dnes úsmev neopätuje. Všetci zamračení, neveselé zadumané tváre hľadiace z trolejbusu.
Ja sa cítim príjemne. Zrejme preto, že som túto noc mala jeden z tých lepších snov - letela som lietadlom a stretla som kamaráta, ktorého som dlho nevidela (Ahoj Marek!).
Na jednom z prechodov zdvihnem zrak priamo oproti chladnému potešeniu. Chlapík stojaci na zdvižnej plošine sa vŕta v elektrickej skrinke. Zrazu si uvedomím, že som jediná, ktorá ešte čaká na zelenú.
So spevom vstupujú do nového dňa aj žiaci. Otvoreným oknom sa šíria tóny vyučované na predmete hudobná výchova.
Čerstvé ráno mi ešte spríjemní odkaz ku dňu žien, objavený v mojej schránke.
Zima nezbednica
08.03.2005 10:22:00
Už ste sa dnes na niekoho usmiali?
Komentáre
je mi
niekedy
Vtedy sa obcas pousmejem nad tym, co vidim.
Pariky drziace sa za ruky, bozkavajuce sa pri cakani na zelene svetlo semaforu.
Deti, objimajuce svojho plysoveho medvedika.
Smejovia vykukajuci z kocikov.
... a tiez som stastny, ze si stastna :-)
som rada