lulla

Včera som pri cintoríne stretla muža so psom. Košík na ňufáku mal naplnený chladnými vločkami a ťahal svojho pána hore chodníkom. Muž v stredných rokoch na mňa z diaľky zvolal: "Nešmýka sa vám?"
"Nie, nešmýka."
"A kde robíte?"
"Ja nerobím tu, ja robím v Bratislave."
"A nechcete odviezť?"
Uhádol. Nechcem. Aj keby sa mi šmýkalo. Mám chuť užiť si snehovú pokrývku na tráve, na kríkoch, na ceste, moste i okolo rieky. Po celej krajine sa rozprestrel biely povlak ako poleva na medovníčkoch. Sladká, až ma páli jazyk. Ale nádherne vyzdobila tmavé tvarované koláče tak, ako teraz sneh skrášlil holú zem. A ja chcem z tejto výzdoby ochutnať. Preto sa radšej brodím závejom na mieste, kam sme ako decká priamo zo školy utekali, aby sme skákali do mäkkej beloby.