Posledný septembrový týždeň doniesol fantastické rána. Niekedy sa slnko dotýkalo porozlievaných mliečnych obláčikov a z vyhriatej postele na mňa hádzala psie oči ovca. Inokedy sa cez hmlu presvietila ešte nerozohriata slnečná guľa a napila sa z mojej červenej šálky.
Na riadkovanom papieri s poznámkami ostali škvrny od nočnej, nedopitej kávy, ktorá bola svedkom odbúdajúcej roboty.
Užila som si soľ na kúpanie z Milána, chrumkavo chutné oriešky z Dubaja s dvomi fínskymi úsmevmi. Pohľadom som sa zviezla na kárach, aj pohladila nehrdzavejúcu sochu.
Na ružové líca mi sadla teplota, prstami písala čiary po mojom chrbte. Cez okno v elekričke sa potom priplazila vôňa čerstvo pokosenej trávy.
Kde boli všetky tie víkendy a prečo sa u mňa nezastavili?
Komentáre
lulla
yossarian
tak tak
pocuj lulla