lulla

Som spokojná a prekvapená.
Toto boli parádne Vianoce, aj keď sa mi vôbec nezdalo, že to bol sviatočný čas. Pre mňa bol skôr veselý. A smiešny. Nikdy by som neverila, že na štedrý večer môže byť tak veselo.
Po iné roky som cítila akúsi melanchóliu v duši, cítila som smútok, veľakrát som aj plakala. A bála som sa toho sviatku, nikdy som sa netešila.
Tentokát to bolo inak. Som tak šťastná. Strávila som týždeň s ústami roztiahnutými od ucha k uchu a s neustálym natriasaním.
A vôbec neviem, prečo to teraz bolo iné. Prečo sme sa so sestrami, rodičmi, starými rodičmi, bratrancami, kamarátmi a známymi toľko nasmiali. Možno sa mi to len zdalo. A možno som sa konečne po dlhej dobe uvoľnila, 300 km od práce, od problémov a od nepríjemných ľudí. Zrazu som sa so všetkými našimi cítila tak dobre, tak príjemne a úprimne.

Jasné, že som stihla každý deň nakuknúť aj na net, prečítať blogy, ale napísať reakcie som nemala čas. Niektorí písali veľmi smutné príspevky. Kiež by sa dalo aspoň trochu mojej veselosti presunúť im. No zrejme si každý musí prejsť smutným obdobím svojej cesty.