Už viem, ako by som namaľovala moje tajomstvo. Podobá sa obrazu dnešného rána - priesvitné chumáčiky hmly rozvaľujúce sa na blízkom horizonte, krásne modré nebo nad nimi ozdobené ešte nerozpáleným červenožltým kruhom, ktorý prenecháva svoj odtieň niekoľkým mráčikom pravidelne rozostúpeným nad mestom.
Ešte hlboký nádych čerstvého vzduchu zo siedmeho poschodia pred dopitím šálky mätového čaju s medom a zapojím sa do pracovného dňa.
Mesto nie je prázdne. Prebúdza sa aj kaviareň, kde sme včera strávili chvíľu. Prebúdza sa aj námestie, kde sa predvčerom predvádzali pomaľovaní indiáni s čelenkami v strapcovanom oblečení.
Zapĺňa sa obchodík, v ktorom som potešila unavenú predavačku pri pokladni:"Konečne sa dnes nejaký zákazník usmieva."
Stred týždňa poháňa ľudí k činnosti. S nádejou sa ženú do ulíc. Bude to dobrý deň?
Komentáre
zatiaľ
:o))
:-)))