lulla

Občas na mňa príde únava. Neviem, ako sa ku mne dostane, ale zrazu ma ťaží. Nevládzem sa nadýchnuť. Na úsmev nereagujem úsmevom. Na otázky neodpoviem hneď. Nevládzem sedieť, ležať ani hýbať sa. Všetko ma bolí. Nevládzem čítať a vnímať. Nepočúvam, nevidím. Nechcem nad ničím uvažovať. Nemám chuť jesť. Neodpovedám na správy. Neteším sa, neplačem. Nevládzem variť a robiť poriadok, nevládzem ísť von, nechcem byť s ľuďmi a baviť sa. Som úplne unavená. V takej chvíli čakám, že si niekto prisadne, objíme ma, pohladí a bude len tak potichu pozerať, ako dobíjam energiu.