lulla

Raz mi ktosi len tak povedal, že mám veľkú životnú energiu. Možno to nie je pravda. Ale po silu si chodím na lišajmi obrastené kamenné pláne. Balansujem na hrane hrebeňa medzi obojstrannou dolinou. Tam, kde riedkym vzduchom unavené včely lížu jarný peľ, chlpaté pavúčie nohy prepletajú v štrku svoju cestu a zelené ovečky kosodreviny sa roztratili po úbočí. Nedokážem sa nadýchnuť silného vetra a nechám sa jeho prúdom dohola prefúknuť. Neviem sa nabažiť neskutočného množstva podnetov.

S partiou tých, ktorí sú ochotní vzdať sa technických výdobytkov modernej doby a vstúpiť do tienistého sveta papradí. Myšiam zapriať dobrú noc, spočítať pavúkom články na nohách a s nočnými motýľmi si zahrať spoločenskú hru. Na tenkých steblách vyše dvojtisíc metrovej trávy sa naháňať s horskými muškami za krajcom chleba.

Na chladničke mi zostala vôňa sušených hríbov.