Prechádzajte sa po lese s ústami fialovými od čučoriedok, vyvaľujte oči unavené z monitora a nájdite ukryté hríbiky. Túlajte sa pomedzi mladé smriečky, zachytávajte chladivú rannú rosu v malých guličkách prilepených na pavúčej sieti.
Ak vás nos neoklame, svoju pozornosť upriamite na malú lesklú hlavičku v zamatovom machu. A keď vytiahnete celú nohu, budete prekvapení, ako sa vedia títo fešáci zamaskovať.
So šťastím natrafíte aj na dravého vtáka, čupiaceho v tráve. Pokiaľ sa k nemu priblížite, roztiahne mocné krídla a bude na vás mávať z hora.
Keď slnko vystúpi vyššie, opar sa stratí a začne byť príliš teplo. Muchy sa prebudia a nedoprajú vám kľud. Ale výhľad na skalnatý vrchol Kriváňa bude ohromný.
Tak čo, pôjdete? Pretože zbytočných je aj tisíc slov, ktoré nenahradia skúsenosť.
Komentáre
Hneď by som vymenila
Nejdem
...
Nedavno na jednom vylete
...zem...