lulla

Už dávnejšie som zistila, že nie všetci prejavujú nadšenie pri vstávaní za tmy, zdolávaní niekoľkosto až niekoľkotisíc výškových metrov a páchaní takéhoto (ne)príjemna na sebe. Tak som sa obmedzila na trávenie podobných výletov v rodinnom kruhu.

Keď sme so sestrou vyrážali, dolina bola pohltená tieňom. Zimomriavky vyrastené od chladu nás poháňali vpred, aby sme sa tempom zahriali. Po dosiahnutí hranice svetla sa nám slnečné lúče vplietli do vlasov ako zlaté stuhy.

V sedle sme boli prvé. Pohostené kľudom sme pokračovali dohora po turistickom chodníku. Sprevádzali nás pasúce sa svište. Zastali sme dva metre od nich, aby sme ich pozorovali a aby oni pozorovali nás. Po skončení povzbudzujúcej medzidruhovej výmeny sme sa o necelú hodinu dostali na vrchol.

Rozradostené z prvenstva sme sa vyžívali slobodou poskytnutou na milovanom kopci. Neprenikli k nám všedné problémy, nedostihla nás politika ani sťažnosti a náreky, žiarlivosť, či závisť. S roztiahnutými krídlami sme poletovali dookola, až kým nás nevyrušili ďalší návštevníci tohto rajského miesta - dvaja páni s dvomi chlapcami prichádzajúci z druhej strany. Povymieňali sme si informácie o absolvovaných trasách, povtipkovali sme a posilnili sme sa. Zrazu sa na vrchu objavilo ďalších desať chlapov. Začalo byť tesno a pobrali sme sa. Cestou sme míňali otecka s dvomi asi osemročnými dievčatkami.

Osameli sme, horská trávička s tenkými steblami prijala naše ležiace telá. Pri oddychu nás vyľakali čierne krkavce. Zostúpili sme nižšie, do pásma čučoriedia a húb. Ale ani tu sme dlho nepobudli. Civilizácia nám preťala cestu komunikáciou, kde sme stopli milého vodiča so značkou ZA, ktorému sme vďačné za zvezenie.