lulla

Nastúpila som do električky a po rozhliadnutí som sa zavesila na tyč nad mladou mamičkou, ktorá mi pripomínala jednu českú herečku. Na kolenách jej sedeli dvaja synovia. Mamička im venovala všetku pozornosť. Chvíľami prerušili moje úvahy o pondelňajšom ráne, tak som ich začala sledovať. Štvorročný chlapec bol tichší, ale ten starší prekypoval zvedavosťou.
Ako som počúvala ich rozhovor, zistila som jednu zásadnú vec - moje pozorovacie schopnosti sú na úrovni šesťročného diaťaťa. Pri každom "Mami, pozri na toto," sa mi nadvihol kútik pier, pretože aj mňa predchádzajúce dni zaujali tie pútače pozornosti. Rozdiel medzi mnou a chlapcom však bol v tom, že ja som si na otázky vedela odpovedať sama, on využíval externú odpovedaciu jednotku - maminu.
Pred vystúpením som hodila posledný pohľad na trojicu robiacu mi spoločnosť. Ktovie, či chlapec po zmužnení stratí svoje pozorovacie schopnosti, bude prehliadať drobnosti a "bezvýznamné" detaily, alebo si detstké vlastnosti uchová po celý život.