Ranný zhon a moja neprebudenosť sa podpísali pod rozsypanú krabicu farbičiek. Kľačím na kolenách pred nimi a snažím sa zachrániť farebný sen.
Na ceste preplnenej obvyklou rannou špičkou sa jedno auto pristaví pri mojom chodníku. Dvaja mladí muži s obtiažnou artikuláciou sa ma pýtajú na smer. Po odpovedi nasleduje nečakaná otázka:"Slečna, neskočíte s nami na fajočku?"
Ráno čo ráno míňam historickú fasádu domu s rýmskymi číslicami. Dnes je už zrekonštruovaná. V špinavom meste svieti svojou bielo pieskovou farbou a medenými rímsami. Kým sa zapráši, budem dvíhať pohľad vďačnosti k tejto stálici mojich rán.
Komentáre
niektore veci
Dufam, ze cestu domov budes mat pokojnu celu :-)(-:
Verím
...
laskonka
dakujem vsetkym za komentare
Neboj
... ale zastavím sa znovu na Tvojom blogu a šlohnem Ti trochu optimizmu. Smiem?
jasne laskonka
Skvelé lulla
:))
Tak ma napadlo:
Lulle
Tvoj optimizmom sršiaci deň
a nekončiaca radosť zo života.
Presne to naučiť sa dávať chcem
tým, čo sa v tvári leskne ranná rosa.
Nájsť milé slovo, úsmev a povzbudenie,
to všetko nenápadne a prirodzene podsunúť.
Na všetko chvíľku nájsť, zabrzdiť ponáhľanie
s láskou a radosťou si sem vždy prisadnúť...
... no, trošku kostrbaté, ale úprimné :o)
lulla
waaaau
Osol - samozrejme, ze ano... len trosku neskor, este neprisiel cas
lulla
Rimania
Dioklecian, rymuj.
Rymuj rimana rimskym.
Vino rynske nos, clnkuj sa v Ryne.
Anapest, daktyl, parnokopytnik.