lulla

Minule som čakala na električku. Zastávka plná ruchu a vravy. Na lavičke sedel nevšímajúc si okolie vyšší mladý muž s dlhými vlasmi. Zaujal ma v momente, keď sa do prichádzajúceho prostriedku hromadnej dopravy začali hrnúť ľudia. Prudko vstal a bežal si uchytiť voľné miesto. Z tašky prehodenej cez plece vypadol ášestkový zošit v červenom obale. Zakričala som na majiteľa predmetu, ale môj hlas splynul s hlukom, tak som sa vrhla po stratenej veci a s pískaním nad zatvárajúcimi sa dverami som sa dostala k chlapcovmu sedadlu. Čierne písmená na obale umocňovali jej dôležitosť - ŽIACKA KNIŽKA.
Študent najskôr nechápavo pozeral na moju vystretú ruku, v ktorej som mu čosi podávala. Potom mu to došlo. Prekvapene ďakoval a pohľad mu blúdil medzi mnou a červeným obalom. Ja som sa medzitým stihla rozhliadnuť. Keďže vo vozni nebolo žiadne voľné miesto, držiac sa tyče ostala som stáť. Chlapec ešte raz otočil hlavu, poďakoval a svoju jazdu na sedadle prežil v radosti.

Volala mi mama, či neprídem domov. Vraj kvitnú slnečnice a sú nádherné. Ak sa tam neukážem, ocko mi pošle mms. Možno mi dovtedy vykysne slivkový koláč.