Pokiaľ sa uskutoční priemet tvojej fotografie na moju sietnicu, budem tíško olizovať miesto nad obzorom, kde vychádza slnko. Citrónové lupene hustých ruží nalepené na sklo sa rozbehnú po okennej tabuli do rohov hladných po hnedom šere. Oddýchnem si v pokojnom tieni rozhojdaného plameňa sviečky, medzi plávajúcimi červenými guľôčkami, ktoré sa s láskou obletujú. A keď sa prizriem na chvejúce sa fúziky okolo jeho zobáčika, zdá sa mi, že sa usmieva.
Možno si raz do očí priznáme, že na rozľahlých pláňach virtuality sa dychtivo stretávame a maznáme sa cennými slovami.
Možno si raz do očí priznáme, že na rozľahlých pláňach virtuality sa dychtivo stretávame a maznáme sa cennými slovami.
Komentáre
hmmm ...
A páči sa mi ...fúziky okolo zobáčika,len neviem,či som správne pochopil :)
teide
zobáčiiiik...