lulla

Čo pre mňa znamená ihličnatý les? Od malička som vyrastala v ihličnatom lese. Doslova. Nebol deň, keď by som sa nedotkla smreku či borovice... Súcitila som so stromami, z kmeňov ktorých vytekala živica a pripomínali krvácajúce obete. Hrala som sa na lesnú doktorku, ktorá im pomôže zahojiť rany. Hladila som ich po kmeňoch, hladila som vráskavú kôru. Ich vôňu som nasávala plnými dúškami. Odkedy som stála na nohách, naťahovala som sa za jemne pichajúcimi vetvičkami s ihličím. Ukľudňujúce, celý rok zelené ma sprevádzali cestou do školy. Dokonca sme ich pozvali do obývačky raz za rok - na Vianoce. V lete, hrali sa so mnou na skrývačku a prikrývali hríbiky. V zime sa prezliekali do bohatých svadobných šiat, pohojdávali závojmi. Kvapky dažďa ako perly viseli na koncoch vetvičiek v jesennom období. Na jar boli prešpikované zlatistými lúčmi slnka. Vždy boli nádherné. Keď som sa pomedzi ne prešla, zaliala ma vlna optimizmu a dobrej nálady. Cítila som sa zdravá a šťastná. Rozprávala som im trápenia, toré sa rozplynuli pomedzi ihličie. Teraz som v BA a smútim... Mám ich strašne rada.