Stojím na balkóne, podopretá o zábradlie, v rukách šálka kávy. Pre mňa tak typické, ale zakaždým iné. Lahodné. Nikdy nestratím chuť dýchať vôňu oblakov jazdiacich po oblohe, cez ktoré presvitá mesiac. Tak ako vždy budem vychutnávať slnečné bozky na mojich lícach.
Je to zvláštne. Všetko okolo mňa sa hýbe, len ja som zapustila korene. Rovnaký životný štýl, rovnaké pocity. Stále ma baví príbeh čerstvého vetra a obdivujem legálnu lásku zavesenú na konároch stromov. Uprostred rozkvitnutej lúky si kladiem životné otázky. Ale v srdci nie sú záhady a otázniky, srdce má len odpovede...
Komentáre