lulla

Stojím pod jabloňou a pozerám dohora na lákavé okrúhle ovocie. Jeden konár je nižšie, dosiahnem naň. Chytím ho a keď sa zapriem, pocítim tvrdosť a drsnosť kôry. Poľahky sa dostanem do koruny. Oprášim z dlane zbytky cesty, ktorou som sa tu dostala a rozhliadnem sa po lesklých červených plodoch. Jeden odtrhnem a vložím do vrecka, druhému neodolám a zahryznem.

Zrazu ma oslepí slnečný lúč. Vidím vedľa seba starenku, ktorá sa usmieva a oslovuje ma: "Zlatinko moje, ležíš tu na tráve a hneď vedľa je lavička."

Cítiš sa premoknutý, možno práve preto si vychutnávaš záblesky slnka po daždi. Počuješ z diaľky ten známy detský smiech. Prekvapí Ťa, že pred tebou stojí dievčatko a prosí:"Daj mi Tvoju handrovú bábiku."
"Nemám handovú bábiku," presvedčene tvrdíš.
"Máš, leží vedľa Tvojej lavičky v tráve."
Pohľad hodíš na opísané miesto. A naozaj, v hustej tráve leží handrová bábika. Zahĺbený ju berieš nežne do rúk, úplne si zabudol na dievčatko: "Daj mi prosím Tvoju bábiku, ja Ti upletiem púpavový veniec."
"Ale veď púpavy už odkvitli."
"Tak Ti dám jablko."
"Ale veď jablká ešte nedozreli ...," nestihneš dopovedať a dievčatko vyťahuje z vrecka krásne ovocie. "Dáš mi už tú bábiku?"
Pozeráš na malé stvorenie pred Tebou, pozeráš do veľkých detských úprimných očí, ktoré nemôžeš odmietnuť. Na rozlúčku vtisneš ešte handrovej bábike bozk na čelo a podávaš ju natiahnutým prstíkom dievčatka. Slovo "Ďakujem" sa Ti dlho potom ozýva v ušiach.

< predchádzajúci (Paper bag)