Svetlo. Slnečný lúč je ten šťastný, ktorý ma hladí po líci a príjemne zohrieva. Počujem, ako sa vtáci predbiehajú v speve. Nadýchnem sa zhlboka a uvedomím si, že niečo tu vonia. Otvorím oči. Už je ráno. Snívalo sa mi? Snívalo sa mi o tom, že sme sa stretli v záhrade na lavičke pod gaštanom, boli sme pozrieť, čo predáva starenka v kroji a Ty si pomocou troch čiar povzniesol trpasličiu hudbu...
Vyleziem z postele. Na stole leží nôž. Zrazu si spomeniem na tvoj úsmev. Na čo si asi vtedy myslel? Z môjho rozjímania ma vytrhne zvonenie. Telefón. Z displeja hľadia úprimné oči, pod nimi bliká meno Siajen: "Dobré ráno. Tak kedy zjeme ten ananás?" Vystrašeným pohľadom nájdem tento tropický plod na kuchynskej linke. Tak mne sa to nesnívalo? "Príď dnes na lavičku," odpovedám na tvoju otázku.
< predchádzajúci (Par ciar)
(Dobre rano) nasledujúci >
Komentáre
Dobré ráno,
diki