Kedysi dávno, keď ešte Zem nebola taká ako dnes a Mesiac svietil na modro, vlnilo sa okolo kráľovstva veľké jazero. Na jeho druhej strane stál drevený mlyn. Vídavali sme tam dlhovlasé dievčatko, ktoré v mlyne vyrastalo. So zamúčeným noštekom naháňala malá biele husy. Bezstarostné dni trávila pohľadom na obrovské točiace sa koleso, spod neho špliechala voda a zarosila jej šatôčky. Podvečer sa zvykla potajomky vytratiť k jazeru a sledovať zapadajúce slnko na hladine. Starotliví a pracovití rodičia ju vždy napomínali, báli sa stratiť dcéru.
Roky pribúdali, slečinku to k jazeru ťahalo čoraz častejšie. Niekedy sedávala pod stromom na brehu celé hodiny a vyšívala. Občas sa v predstavách túlala po protiľahlej strane. Uvažovala, akí ľudia tam žijú a čo robievajú.
Raz, keď práve dokončievala svoje iniciály na jemnej šatôčke, objavil sa v diaľke čln...
< predchádzajúci (Noc)
> nasledujúci (Dobre rano)
Komentáre