lulla

Vidím pred sebou starčeka v klobúku s paličkou, ale ešte je plný sily a zdraví ma s úsmevom: "Dobrý deň prajem. Nemáte drobné? Potrebujem na telefón."
"Dobrý deň. A koľko potrebujete?"
"Šesť alebo osem korún..."
So slovami: "Pozriem, či mám," som z peňaženky vylovila osem korún.
"Ďakujem pekne," mi ešte pár minút znelo v ušiach.

***

Spoza chrbta sa mi ozval hlas:"Nemáš prosím nejaké peniaze? Súrne potrebujem na lieky."
Otočila som sa k mládeneckej tvári:"A koľko potrebuješ?"
"Sedemdesiat korún."
"Toľko nemám, nenosím pri sebe veľkú hotovosť..."
"Tak aspoň koľko máš," prosil mladík.
Keď som mu do ruky vtisla šesť korún, osopil sa na mňa, či len tak málo...